Bezo mňa neodchádzaj ....

11. prosince 2011 v 21:46 | Keiko |  Jednorazovky Keiko
Dúfam, že sa bude páčiť, má trošku smutný koniec, ale dúfam, že sa zapáči.



"Prečo si to urobila? Prečo si musela odísť? Prečo si musela zomrieť? " snažil som sa prísť na odpovede týchto otázok zatiaľ, čo stojím nad jej hrobom. Ale žiadne neprichádzajú. Slzy mi vytekajú spod viečok a ďalej stekajú po lícach až dopadnú na zem. Aoi ma potlapkl po chrbte a snažil sa ma upokojiť, ale nedarilo sa mu. Aj on plakal. Ako všetci ostatní čo sú tu. Mali ju všetci radi. Chýbala mi. Odišla a zobrala si aj skoro celé moje srdce. Ostala tam diera. Čierna diera. Prázdnota, ktorú už nikto nenaplní. Nikto mi ju nedokáže nahradiť , nikto. Jej hlas vždy milý, oči plné lásky, ktoré už nikdy nebudem vidieť plné života. Prišlo narad lúčenie, kde mal každý niečo povedať, ale bolo málo ľudí čo to vďaka slzám dokázali. Ja som medzi nimi nebol. Stratil som ju. Stratil som to , čo som najviac miloval. Bolí to. Bolesť. Beznádej. Čoraz viac som sa poddával týmto pocitom. Nechcel som s nimi bojovať. " Prší.. " uvedomil som si po chvíli. Dážď mi zmýval slzy, akoby nechcel aby som plakal. Milovala dážď. Klesol som na kolená a znova som sa rozplakal. Kašlal som na drahé veci. Bolo mi to jedno. Teraz mi jedine dážď pomáhal. Slzy sa miesili s kvapkami a ja som si pripadal, ako keby som sa strácal. Správne strácal. Moja existencia už nemá význam. Moju samotu ona naplnila a teraz keď je preč zase sa vráti. Poriadne som nevnímal svet okolo seba. Ani som nezaznamenal, že ma niekto zodvihol zo zeme a odniesol do limuzíny. Uvedomil som si to až vtedy, keď už som sedel na kožených sedačkách. Cesta v aute bola pre mňa mučením. Nikdy nebolo v spoločnosti ticho. A ak aj bolo, ona ho vždy vedela naplniť. Ale teraz nie, ticho sa dalo aj krájať. Chalani ma odviedli domov, do mojej izby a nechali ma tam samého. Nech to predýcham. Vedeli , čo pre mňa znamenala. Čo, urobila s mojím životom. Vyzliekol som si veci a ľahol do postele. V perinách bola jej vôňa. Taká nádherná. Nemohol som v nich ďalej ležať. "Prečo?" zachvátil ma ďalší príval plaču, bolesti, beznádeje, straty. Roztrhal som vankúše a všade bolo perie. Dlho som plakal, ani neviem ako dlho presne. Už keď som si myslel, že mám vyplakané oči, zase som ju zbadal a plakal som odznova. Už na tom pohrebe som mal nápad, ale teraz , keď som bol tu, som sa rozhodol, že to spravím. Ale...
išiel som do obývačky a otvoril si fľašku alkoholu. Dal som si pohárik a zapálil cigaretu a vedel som čo mám urobiť. Môj život bez nej nemal význam. Bol som len nádoba. Prázdna nádoba. Nič viac. Keď som ju stretol ona túto nádobu naplnila a svojím odchodom ju rozbila. Zašiel som do kúpeľne a zamkol som sa. Pozrel som do zrkadla a uvidel ju vedľa seba. Našiel som žiletky a jednu vytiahol. Natiahol som obe ruky pred seba. V pravej som držal žiletku a ľavú som mal pod ňou. Dotkol som sa žiletkou kože a potiahol. Ostrie prešlo kožou aj mäsom. Namočil som si prst do krvi a napísal som na zrkadlo odkaz. "Poď!" začul som jej hlas. Opäť som natiahol ruku s žiletkou nad druhú a potiahol. Chcel som to urýchliť. Chcel som už byť s ňou. Pohľad sa mi zastrel, poriadne som už nič nevnímal. Zrazu som začal padať na zem a keď som spadol, žiadna bolesť sa neobjavila. Nič. Ani bolesť, či už fyzická alebo psychická. Ešte chvíľu som tam ležal, keď som ju uvidel. Usmievala a volala ma k sebe. Vtedy som to ucítil. Slobodu. Čím som pomalšie dýchal tým bola pri mne bližšie. S mojím posledným výdychom ma zobrala k sebe do svetla a odišli sme spolu.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 luczaida luczaida | Web | 16. ledna 2012 v 21:45 | Reagovat

jéééžiš to bylo tak smutný, ale krásný :-)

2 Keiko Keiko | Web | 17. ledna 2012 v 21:14 | Reagovat

[1]:Ďakujem :-) no aj taká je niekedy nálada :-)

3 Shane Shane | 17. ledna 2012 v 22:38 | Reagovat

miluju příběhy se smrtí, s odkazem na něco co začíná, na druhou kapitolu života ;) moc se mi to líbí, je to smutné... moc, ale má to šťastný konec. Takový, kde spolu zůstávají navždy... naděje. Moc krásné. =)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama