Láska, neopustím ťa!

2. ledna 2012 v 0:30 | Keiko |  Jednorazovky Keiko
Tak, po dlhom čase zase pridám nejakú novú poviedku. Viem, že sem skoro nikto nechodí, ale aj pre tých málo návštevníkov ( jednu, o ktorej vieme ) sem túto poviedku pridám. Dúfam, že sa bude páčiť.(na gramatické chyby nepozerajte, dobre??XD)



"Ten hnusný pes!" kričalo moje vnútro vždy, keď som sa skláňala nad WC-kom. Boli sme spolu 5 mesiacov, vyspal sa so mnou a odišiel. Bez rozlúčenia odišiel do Tokya. Jeho mama ostala v Osake a keby nebolo jej, asi by som to nezvládla. Pomáha mi ako môže i keď sa aj trápi nad mojím trápením. Nechcem aby on! o tom vedel. Nechcem aby vedel, že je otcom môjho dieťaťa. Odišiel a tak by to malo ostať. Z môjho zamyslenia ma vytrhlo zvonenie mobilu. "Ahoj Kimi. Pôjdeš dnes k pani Yutaka?" "Myslím, že by som ju išla pozrieť. Dlho som tam nebola. Prečo sa pýtaš, mami?" "Ibaže pred chvíľou sa zobudila tvoja sestra. Vravela, že by chcela ísť s ..." "Nani?!? Kimiko chce ísť ?!? Ale prečo?!? Keď sme boli včera nakupovať hovorila, že chce byť celý deň doma...." "Počkaj Kimi..." prerušila ma mama. "Dám ti Kimiko a povieš jej to sama." "Kimiii! Au, au, au! Bolí ma hlava! Tá včerajšia žúrka asi nebola dobrá. Tu je neskutočná nuda. Nemohla by som ísť s ..." "Kimiko, spomaľ trošku! Môžeš ísť so mnou, ale daj si tabletky od bolesti a ..." "Kimi! Jupííí! Ďakujem!!! Stretneme sa teda... Kde sa stretneme?" "Čo tak na námestí?" "Dobréé. Na námestí o hodinu, žee?" "Áno. Choď si dať tie tabletky!" "Ale Kimi!" " Žiadne ale! Za hodinku na námestí. Baibai." "Sayonara" povedala mrzutým hlasom a zložila.

Za hodinu na námestí:
" Do pekla! Kde je tá Kimiko?" Pomyslela som si tesne predtým, než sa spoza rohu vyrútilo auto. Vodič mal vystrašený výraz a potom tma.

Pani Yutaka:
"Niečo sa stalo!" rozmýšľala som, keď ma začala bolieť hlava. Zrazu zazvonil mobil. "Bože, čo sa stalo?" a zodvihla som to. "Dobrý d-e-e-ň. T-u-u je Ki-kimiko." Zakoktávala sa tá Kimiko. "Som sestra Kimi. Zobrali ju do nemocnice, pretože... Nemohli by ste mu prosím zavolať? Viem, že sa Kimi bude hnevať, ale..."Stačilo mi počúvať, tak som zložila. Okamžite som začala vytáčať synove číslo. "Prosím, zodvihni to!" prosila som, keď začalo zvoniť. "Ahoj mami." ozval sa celkom veselý hlas môjho syna. "Uke, vieš..." "Čo sa deje?" spýtal sa teraz už podozrievavo. "Stalo sa niečo tebe? Alebo Kimi? Viem, nechce ma vidieť, ale aj tak ..." začal pomaly hysterčiť. "Uke, ukľudni sa!" zastavila som ho. Bola som rozhodnutá mu povedať pravdu. " O mňa sa nemusíš báť. Ja som v poriadku. Ide o Kimi. Vieš, ona..." "Mami, už dosť. Hneď vyrážam. Keď budem na letisku zavolám. Baibai." a zložil. "Bože, čo mám teraz robiť? Kde leží?" začala som pomaly hysterčiť. " Nie! Nie! Musím sa ukľudniť!" Pomaly som sa presunula do kuchyne, kde som si naliala vodu. Vypila som ju na ex. Už mi bolo lepšie. Zobrala som mobil a hľadala som posledné prijaté číslo. Po druhom pípnutí mi to Kimiko zodvihla. "Prosím?" "Kde leží Kimiko?" spýtala som sa jej hneď. Chvíľu mlčala, ale hneď mi nadiktovala adresu. "Prosím, nech je v poriadku." modlila som sa, keď som si obliekala kabát. "Uf, mám všetko?" naposledy som si všetko skontrolovala a utekala do nemocnice. Keď som tam dorazila poslala som ešte SMS-ku synovi, aby vede, ktorá je to nemocnica a izba.

Kai:
"Čo? Toto.. toto.. to nemôže byť pravda..." ani som si neuvedomil, že to hovorím nahlas, pokiaľ ma Uruha nechytil za ramená. Všetci nás obklopili. Aoi mi zobral mobil, ktorý mi vypadol z ruky a položil ho na stôl. Uru sa mi díval do očí, ale nič nehovoril. Videl, že som to ešte neprekonal. Nakoniec to Ruki nevydržal. "Kai! Čo sa stalo? Keď si telefonoval, celý si zbledol a začal si sa triasť. Tak sa nechci vyhovoriť, že sa nič nedeje. A prečo hneď vyrážaš?" Pozrel som sa na nich. Bolo vidno, že sú ustarostení, musel som im to povedať. "Niečo sa stalo Kimi a ..." zlyhal mi hlas. Nevedel som čo, nevedel som nič. Musel som ísť za ňou. Pozrel som sa na chalanov, ale tí nič nevraveli. Mlčali. Všetci, okrem Rukiho, ktorý niekam odbehol. "Tak poď, Kai. Lietadlo budeš mať za pár minút na letisku." "Čo? Čože?" opýtal som sa prichádzajúceho Rukiho. " V tomto stave by si skôr skolaboval ako by si niečo vybavil. Keď budeš vedieť, či j v poriadku, daj vedieť." usmial sa na mňa. " Ďakujem." dojalo ma to a viac som nedokázal povedať. " No tak poď. Odvezieme ťa na letisko." Iba som na nich hľadel. Nevedel som sa rozhýbať. "Auú." prebral ma až Reitov pohlavok. Pozrel som sa na neho a musel som rýchlo reagovať. Totiž,... na hlavu mi letela bunda. Obliekol som si ju a natiahol som sa po kľúčoch od auta, keď mi ich Reita vytrhol. " Šoférujem ja! Bude to rýchlejšie!" a už sa hnal preč.. Krútil som nad tým hlavou, ale mal pravdu. Jazdí rýchlejšie, ale bezpečne. O chvíľu sme boli na letisku a s prísľubom, že dám vedieť som nastúpil do lietadla. Hneď sme odleteli.

Po prílete na letisko:
Zavolal som si taxíka a dal sa hľadať automat na kávu. Musel som si jednu dať. Zapáliť si. Oprel som sa o stenu a fajčil. Čakal som na taxík a na vychladnutie kávy. Ani som si neuvedomil ako čas beží a taxík už bol pred halou. Kávu som vyhodil a nastúpil doňho. Nadiktoval som šoférovi adresu a už sme sa hnali ulicami Osaky. Pred nemocnicou som vyskočil ešte s idúceho taxíku a šoférovi hodil peniaze. Vtrhol som dovnútra a priskočil k mame. "Ako je na tom? Ktorá je jej izba?" "No ták,... ukľudni sa! Nesmieš tam takto vbehnúť! Kľud! Snažila sama upokojiť. Darilo sa jej a o chvíľu som bol kľudný, ale odpoveď stále neprichádzala. " Tak ako je na tom?" " Skoro potratila, ale..." "Čože? Ktorá je jej izba?" zreval som a môj pokoj bol kde-tam. "Číslo 121..." niečo ešte hovorila, ale ja už som sa hnal chodbami. Našiel som ju celkom rýchlo a bez klopania vbehol dnu. Bola tam.

Kimi:
Rozleteli sa dvere a dnu niekto vpadol. Bol to on. Ten, ktorého som milovala a on sa ani nerozlúčil. Moje prekvapenie, za chvíľu prešlo v hnev. Všetko čo mi prišlo pod ruku som sa snažila do neho hodiť. Keď som išla hodiť vázu s kvetmi, zobral mi ju a dal ju mimo môjho dosahu. "Čo....?" umlčal moje snaženie niečo povedať objatím. Bola som šťastná, že je tu, ale zároveň som sa bála, že znova odíde. Že ma tu nechá. Nás oboch. Mňa i naše dieťa. Už sa to nedalo zadržať. Tie zradné slzy. Začala som mu plakať do košele a opätovala som mu objatie. Pevnejšie ma objal a tíšil ma, ale tiež začal plakať. I keď iba jemne, ale aj on. Po chvíli som sa upokojila a snažila som sa vymaniť z jeho objatia a úplne sa od neho odtiahnuť. Pustil ma, ale nedovolil sa mi vzdialiť. Zotrel mi slzy, chytil ma za ramená a pozrel sa mi do očí. Jeho pohľad bol pevný, rozhodný. " A jeje..." pomyslela som si. Zneistela som. "Čie je to dieťa?" konečne prehovoril. Pootvorila som ústa, potom som ich zavrela a opätovala jeho pohľad. "Môžeš hádať." " Prosím ťa, povedz mi to rovno. Kto je otcom toho dieťaťa? "Ty" Tušil to. Sklonil hlavu a objal ma. Jemne. Pery mi dal ku krku a nos do jamky za uchom. Cítila som ako vdychuje moju vôňu. "Myslel som, že si si niekoho našla. Vždy, keď som ti volal, tak si nezdvihla alebo si nebola doma. Prosím ťa, povedz mi, že nikoho nemáš. Prečo si sa robila, že ma nepoznáš?" šepkal mi do ucha. Posledné vety boli naliehavé. Musela som ho objať. Tak mi chýbal. Pootočila som hlavu, aby som našla jeho rameno, na ktoré som mu položila hlavu. Našla som jeho ucho. " Nemám nikoho iného. Keď si volal, mohol si. Stratila som mobil a tým pádom som menila číslo a väčšinu času som trávila u tvojej mamy. I keď, ako si odišiel tak som našla osobu, ktorú už teraz milujem...." musela som ho trošku napjať. "Takže, mňa už nemiluješ? Už nemám u teba šancu?" Jeho hlas znel, tak... Nemohla som ho nechať ďalej trápiť. " Tá osoba ešte nie je na svete. A je to naše dieťa. Aj keď mi robí starosti, ale aj tak už teraz ho ľúbim. A teba či stále milujem? No, myslím, že ak by som to mala popísať, tak ešte viac ako pred..." nedovolil mi to dopovedať. Rýchlo ma pobozkal na ústa. Bol to naliehavý bozk. " A ty si niekoho mal? Raz som ti volala a zdvihla to nejaká ženská..... Potom som ti už nevolala...." "Aha. O tom viem, nie nikoho. To bola Uruhova sestra. Zabudol som si mobil u Uruhy a ona to zodvihla. Neboj sa, nič som s ňou nemal, je zadaná." Ujistil ma, moje pripomienky uväznil v bozku a bolo po probléme. Stále ma držal a keď sme sa museli od seba oddeliť, šepkal mi milé slová. Neustále ale opakoval, že ma miluje. " Kimi, musím sa ťa niečo opýtať. Odídeš so mnou do Tokya?" Nečakala som to, ale odkývla som mu to. Už som nemohla byť bez neho. Radostne sa usmial, doslovne sa rozžiaril. Pobozkal ma a utekal za doktorom. Za chvíľu sa vrátil. "Povedal, že si ťa môžem zobrať. Máš si dávať pozor. Poď, pomôžem ti." Musela som ho zastaviť, keď mi chcel pomôcť zbaliť sa. Nie som predsa neschopná. " Dobre, dobre. Idem ešte za mamou a zavolať taxík. Čakám ťa dole."

Kai:
Odišiel som z izby a hneď som volal chalanom. "Kai? Doprčic! To si nemohol zavolať skôr? Uruha už bol taký nervózny, že otvoril fľašu alkoholu!" "Prepáč Rei. Museli sme si niečo vysvetliť. Za chvíľu vyrazíme a pôjdeme na letisko. Preletím. Obaja spolu. Pripravte, prosím v mojom byte tú izbu. Stačí obliecť periny. Ďakujem. Baibai. " Nedovolil som mu ani dopovedať a už som ho zrušil. Zašiel som za mamou. Vysvetlil som jej situáciu a zavolal ´svokrovcom´. Po vybavení týchto vecí som zavolal taxík. Nasadli sme do taxíku a išli na letisko. Nastúpili sme do lietadla a už sme leteli. Kimi mi zaspala v náručí. Prespala celý let. Pred pristávaním som volal chalanom, aby pre nás prišli. Pristáli sme a chcel som ju odniesť do auta, ale zobudila sa a nedovolila mi to. Prešla tam po vlastných. Zoznámila sa s chalanmi a hociakú oslavu som im zatrhol. Odviezli nás ku mne, vystúpili sme a odniesol som ju dovnútra. Teda pokúsil som sa. Najprv nechcela, ale potom mi to dovolila. Priniesol som ju do izby, čo som dal pripraviť. Mala manželskú posteľ. Vlastne ja som spával v obývačke. Nechcel som tu spať sám. Ale teraz už nebudem. Uložili sme sa a schúlila sa mi to náručia. Chvíľku sme sa mazlili, ale potom sme obaja zaspali. Konečne sme boli spolu a už som bol šťastný, pretože bola tu so mnou, stále ma miluje a čaká dieťa. Moje dieťa.

Koncert:
O týždeň neskôr ( Kimi) :
Celý týždeň bol Kai nejaký tajomný, čo sa koncertu týka. Nechcel mi povedať o aké prekvapenie sa jedná. Chalani sa o ňom preriekli, ale viac mi nechceli povedať. Teraz som stála pod pódiom a pozerala na ich úplne neskutočný koncert. Prišiel koniec normálneho koncertu, ale mali nasledovať ešte 2 prídavky a to prekvapenie. Ruki sa otočil na chalanov, pozrel sa na mňa a nahodil svoj nezbedný úsmev. "Teraz mi venujte prosím pozornosť! Ešte než dáme posledné 2 prídavky, chcel by som od teba Kimi, aby si prišla sem na pódium. Armando!" ´Za toto ich zabijem. Upútal na mňa celú pozornosť divákov.´ Pristúpil ku mne chlap ako hora, ale zato vyzeral milo. Chytil ma za pás a jemne ma vyhodil na pódium, kde ma už čakal Uruha. Chytil ma za ruku, priviedol k Aoiovi, ktorý mi zakryl oči a pustil ma. Niekto išiel k nám a pri nás sa zastavil. Kai. Aoi mi odokryl oči a už som len stihla zazrieť Kaia. Držal ma za ruku a v druhej držal mikrofón. Ako mi Aoi sprístupnil vidieť, tak... "Kimi! Ja, tu pred celým Tokyom by som ťa chcel požiadať... Kimi, vezmeš si ma?" Podal mikrofón Rukimu a stále mi neprestával hľadieť do očí. "Noták. Ako mu odpovieš? Prijmeš ho alebo odmietneš?" začal Ruki. Musela som sa usmiať. Boli nedočkaví. "Ja... rada. Rada si ťa..." nedopovedala som. Zase! Umlčal ma bozkom. Odtiahol sa, vytiahol krabičku a už som mala prsteň na ruke. Bol nádherný. Kai celý žiaril šťastím. Pobozkala som ho a odobrala som sa do zákulisia čakať na úplný koniec. Za chvíľu už bol pri mne aj s chalanmi. Držal ma v náručí. Bola som opretá chrbtom o jeho hruď a chalani boli okolo nás. " Niečo nám zatajujete!" obvinili nás. " Máte pravdu. Kimi je tehotná a ..." "Čože? To chce oslavu! Dnes u Uruhy!" Rozhodli a nebolo čo riešiť. Bola som rada, že to takto dopadlo. Bola som šťastná. Som s Kaiom a on ma dnes prekvapil. Skôr šokoval. Požiadal ma o ruku. O týždeň už sme boli svoji a už nás nič nemohlo rozdeliť.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Saky Hyuga - Skay サキ渡辺 Saky Hyuga - Skay サキ渡辺 | Web | 2. ledna 2012 v 1:43 | Reagovat

krásne :3 ♥♥♥
pridavaj dalsie :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama