Mesačný tieň

31. ledna 2012 v 18:56 | Aimi |  Mesačný tieň
Toto je môj prvý pokus o shounen ai povietku. Dúfam že sa bude páčiť. :)


"Ach" povzdychol som si. Už zasa som zablúdil. Mám síce vynikajúci orientačný zmysel, no v tomto lese ako keby to neplatilo. Toto je už 2x tento týždeň a to som išiel iba po pár zajacov. Navyše sa už začína stmievať a je dusno, takže pravdepodobne bude v noci pršať. Nie žeby mi dážď vadil, no bez ohňa si večeru neurobím. Ihneď som sa začal obzerať po nejakej jaskyni či prievise. Bolo mi jedno čo to bude. Hlavne nech ma to ochráni pred vetrom. Po asi hodine márneho pátrania som našiel jaskyňu za vodopádom. Zapálil som fakľu čo som našiel pri vchode a opatrne som vstúpil dnu. Bolo tam o poznanie suchšie a teplejšie ako vonku. Zložil som svoje veci na zem a rýchlo išiel pre nejaké drevo kým začne pršať. Stihol som to len tak-tak. Akurát som vchádzal dnu keď začalo liať ako z krhle. Povzdychol som si. Dnes sa už domov asi nevrátim. Z rozmýšľania ma vytrhol môj žalúdok v ktorom mi hlasno zaškŕkalo. Drevo, čo sa našiel som dal na kopu, pridal trocha suchej trávy a priložil k svojmu dielu fakľu. Tráva ihneď vzbĺkla. O chvíľu sa jaskyňou rozlievala lákavá vôňa. Po sýtej večery som si ľahol čo najbližšie k ohňu a zatvoril oči. Vtom ma na tvári pošteklil slabučký vánok. Čudné na tom však bolo to že vychádzal z vnútra jaskyne. Musí tu byť ešte jeden východ. Pomaly som sa postavil. Stihol som spraviť len 2 kroky, keď vtom som niečo začul. Z toho zvuku mi vlasy na temene vstávali dupkom. No aj tentoraz vyhrala zvedavosť nad strachom. Opatrne som sa pohol ďalej. Bolo mi čoraz chladnejšie. Už som začal rozmýšľať nad tým že sa vrátim, no predo mnou sa objavili kamenné schody, ktoré viedli k starým zaprášeným dverám. Zaváhal som. Ak pôjdem zasa sa do niečoho namočím, ak nie nebudem môcť spávať. Zahľadel som sa na tajomné schody. Fascinovali ma. Niečo ma k nim neuveriteľne ťahalo. Váhavo som sa otočil. Radšej odídem skôr než spravím nejakú hlúposť. No vtom ma premkla úzkosť . Namiesto jednej chodby sa predo mnou týčili tri. Povzdychol som si. Tak teraz už nemám na výber. Pomaly som začal vystupovať po klzkých schodoch. Bolo ich viac ako sa na prvý pohľad zdalo. Konečne som sa dostal až k mohutným dverám, ktoré sa s vrzgotom otvorili. Za nimi sa rozprestierala obrovská okrúhla sieň. Vstúpil som dnu. Bolo tam síce šero ale steny plné nádherných malieb sa nedali prehliadnuť. Nado mnou sa týčila nádherná sklenená strecha. Úplne v strede bola zafírová ruža. V mesačnom svetle sa leskla striebrom a matne osvetľovala sieň. Až teraz som si všimol dvere oproti mne. Zvedavosť mi nedala a preto som k nim potichu prebehol cez miestnosť. Trasúcou rukou som siahol na kľučku a stlačil. Nič sa však nestalo. Dvere boli zamknuté. Sklamane som sa otočil. "Škoda že sú zavreté. Chcel som sa pozrieť čo skrývajú" . Len čo som si to pomyslel, zámka cvakla a dvere sa pomaly otvorili. Hneď som si uvedomil zmenu teploty. Zatiaľ čo tu bola zima, za prahom dverí bolo príjemne teplučko. Len čo som vošiel ma zaplavila tma. Vďaka bohu za to že pri sebe vždy nosím zápalky. Nejakým zázrakom som našiel sviečku a zapálil ju. Plamienok osvetlil točité schodisko, ktoré strmo stúpalo nahor. Musel som sa pridržiavať steny aby som sa dostal hore. Vyšiel som ešte po pár schodoch a zbadal kamennú klenbu za ktorou sa nachádzala prepychová izba osvetlená ohňom. Potešil som sa že si konečne oddýchnem. Už už som sa chystal spraviť ďalší krok, keď vtom som ucítil tupú bolesť a v bezvedomí klesol k zemi.

Aaron
Hladím na hviezdy, tak ako každú noc už dvesto rokov. Vždy ma to upokojilo. No dnes nie. Všetky svaly v tele mám napnuté a zmysli zbystrené. Už zasa sa v okolí potuluje buď odvážny alebo hlúpy dedinčan. Tomuto to však trvá oveľa dlhšie. Žeby zablúdil? Ak hej bude to ľutovať. Uškrnul som sa a ponaťahoval stuhnuté svaly. Ide sa na lov.
Pomaly sa zakrádam jeho smerom. Prekvapuje ma že sa dostal tak ďaleko. Musím uznať že je naozaj šikovný. Väčšina sa v polovici cesty so strachom otočila a vbehla do chodieb. Hlupáci, určite tam ešte stále blúdia, pokiaľ ich nič nezožralo. Z rozmýšľania ma vytrhlo zablysnutie svetla. Prekvapene som zažmurkal a rozhliadol sa. Náš odvážlivec stúpal po schodoch do jednej z komnát. Do šlaka. Nemôže zistiť že tu niekto žije. Rýchlo som k nemu pribehol a omráčil ho." Aký je ľahký........ a aj krásny" pomyslel som si keď som mu z tváre odhrnul neposlušné pramene vlasov. "No čo, tak či tak si to tu už videl, takže vôbec nebude vadiť ak tu zostaneš o niečo dlhšie." Opatrne som ho zobral do náručia a odniesol do jednej z izieb. Len čo som ho položil do mäkkých perín, vstúpili dnu dve slúžky. "Umyte ho a prezlečte do čistého. Ak by sa zobudil pošlite ho ku mne" prikázal som im. Prikývli. Pred odchodom som ešte svojho nového miláčika pobozkal a potichu vyšiel z izby.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Saky Hyuga - Skay サキ渡辺 Saky Hyuga - Skay サキ渡辺 | Web | 31. ledna 2012 v 19:16 | Reagovat

úžastne (^○^)/
rýchlo ďalšiu časť prosím ♥

2 samba samba | 6. února 2012 v 9:11 | Reagovat

Vypadá to dobře a rozhodně si pohlídám další kapču :-)

3 Kika šmolko Kika šmolko | 13. srpna 2012 v 14:27 | Reagovat

super Katka ide ti to ! len tak ďalej :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama