Mesačný tieň 2

15. února 2012 v 19:25 | Aimi |  Mesačný tieň
Druhá časť :)

Saburo
Ospalo som otvoril oči. Chvíľu mi trvalo kým som zaostril obraz. Hľadel som na priesvitný nadýchaný baldachýn. Počkať, baldachýn? Vytreštil som oči. Ležal som v obrovskej prepychovej izbe. Tmavý nábytok z mohutného dreva dokonale ladil s bledými stenami, ktorých farbu sa nedalo určiť lebo v miestnosti vládlo šero. Ako som sa sem dostal? Vtom sa mi vybavili spomienky na včerajšok. Do šľaka, okamžite musím zmiznúť . Rýchlo som prehodil nohy cez okraj postele, no skôr ako som sa stihol postaviť sa otvorili dvere. Stál v nich vysoký tmavovlasý muž. Pri pohľade na mňa sa usmial. "Už si sa zobudil? Začínal som sa báť že som ťa udrel príliš silno." Potichu zavrel dvere a sadol si vedľa mňa na posteľ. Okamžite som sa odtiahol. "Neboj sa. Neublížim ti." Aj keď bola v izbe takmer úplná tma jeho krásne a dokonalé črty sa nedali prehliadnuť. Veľké nežné oči sťa uhol ma sledovali tak pozorne až som mal pocit že mi vidí do hlavy. Jeho plné srdcovito vykrojené pery sa roztiahli do ešte väčšieho úsmevu. "Kto ste?" zašepkal som omámene. "Volám sa Aaron. A ty si Saburo, však?" Zamračil som sa. "Ako to že poznáte moje meno? Čítate myšlienky alebo čo?" " Áno, tie tvoje sú veľmi zaujímavé. A nemrač sa. Budeš mať vrásky" zasmial sa a natiahol ku mne ruku. Plesol som ho po nej. Jeho čierne oči stvrdli. Naštval som ho. "Kto vám dovolil hrabať sa mi v hlave? Nemáte právo..." "Prišiel si do môjho zámku bez pozvania. Potreboval som vedieť kto si." Pri tóne jeho hlasu ma striaslo. Ihneď som skrotol a zahanbene som sklonil hlavu. "Máte pravdu, prepáčte" šepol som. "Ihneď odídem." "Tak to teda nie." Prekvapene som sa na neho pozrel. "Kto raz vstúpi do môjho zámku odíde iba keď to ja dovolím." Vytreštil som oči. "A...a..ale čo moja rodina? Sami sa neuživia" spanikáril som. "Tvojej rodine pošlem toľko zlata, koľko len budeš chcieť. No ty tu so mnou ostaneš." V očiach ma zaštípali slzy. "Takže som váš väzeň?" "Nie, môj milenec. Môžeš sa tu voľne pohybovať, no neopustíš okolie zámku. Budeš tu so mnou....navždy" posledné slová mi zašepkal do ucha. Vzlykol som. "Neplač" usmial sa a pritiahol si ma do náruče. Chytil ma za bradu a donútil sa na neho pozrieť. "Ja ti neublížim" po týchto slovách sa ku mne začal približovať až spojil naše pery v jemný bozk. V prvom momente som si neuvedomil čo robí. No po chvíli som sa spamätal. Odsotil som ho od seba a vlepil mi facku. Priložil si ruku na líce. Potom potichu vstal a opustil miestnosť. Trhane som sa nadýchol a schúlil do klbka.

Aaron
Nazúrene napochodujem do svojich komnát a tresknem dverami. Sofia -moja čierna spoločníčka ležiaca pri kozube v podobe pumy- ku mne prekvapene zodvihne hlavu s jasnou otázkou v očiach. Len pokrútim hlavou. Očividne s takou odpoveďou nie je spokojná, lebo vzápätí cítim ako sa mi snaží dostať do hlavy. S povzdychom uvoľním bariéru a nechám ju nech si v mojej hlave prečíta odpoveď. "Musíš mu dať čas. Nechaj ho zvyknúť si" povie a chlácholivo sa mi obtrie o nohy. S úsmevom ju pohladím po hlave. "Mal by si tomu malému dať najesť. Určite je hladný." "Máš pravdu. Ale najprv skočím za Akiom." "Ale veď si u neho bol minulý týždeň" zamračila sa. "Ja viem, ale krv toho malého je až príliš lákavá. Nechcem mu ublížiť." "To je síce pekné ale takýmto štýlom môžeš ublížiť Akiovi." "Neboj sa, napijem sa len trošku." Len pokrčila ramenami. Vstal som z kresla a potichu som vyšiel na chodbu. Po pár metroch som zabočil doprava a zaklopal na prvé dvere. Otvoriť mi prišiel chalan so strapatými blonďavými vlasmi. Prekvapene sa na mňa pozrel. "Už si znova smädný?" Prikývol som. "Dal by si mi trocha tvojej krvi?" Usmial sa. "Samozrejme."

Po vášnivom milovaní som si ho spokojne pritiahol do náruče. Zostal som s ním ešte asi dve hodiny. "Musím ísť" zašepkal som mu do ucha. Len čosi zahundral a ďalej spal. Potichu som sa zasmial. Keď spal bol taký nevinný. Síce som mu na začiatku povedal že lásku odo mňa očakávať nemôže, nebol som schopný splniť to. Neviem čo by som bez neho robil. Spomínam si na naše prvé stretnutie ako keby to bolo včera.

Nikdy som nechcel aby ma ovládla túžba po krvi. Preto som lovil často a aby som mojim obetiam neublížil lovil som ich viac. Z každého som sa napil len trošku. Keby som začal bezhlavo zabíjať nielenže by som na seba upozornil ale aj sám sebe potvrdil že som obluda. Chladnokrvný netvor. A práve takto som stretol Akia. Veľmi ma prekvapilo keď ma poprosil či by so mnou nemohol zostať. Všetci ostatní odo mňa utekali. Ale on nie. Stál predo mnou a pozeral sa mi priamo do očí. Vravel že tam vonku aj tak nikoho nemá, že nikoho nezaujíma. Zľutoval som sa nad ním a nechal ho u seba. Dodnes neviem prečo. Pripadal som si veľmi osamelý alebo mi tak nejak pripomínal mňa samého? Neviem. Ale nikdy som svoje rozhodnutie neoľutoval. Dokonca som sa do Akia aj zamiloval. No necítil som že on je pre mňa ten pravý. Je človek a ja som upír. On zomrie ale ja budem k tomuto svetu pripútaný na veky. Áno ja viem. Som strašne sebecký. Ale nemôžem si pomôcť. Nezvládol by som ho vidieť umierať s myšlienkou že už nikoho nebudem milovať tak ako som miloval jeho. Pretože takto väčšinou končí láska upíra a smrteľníka. Človek zomrie a upír -ktorý nemôže zabudnúť na hlas, dotyky a prítomnosť svojho milovaného- zošalie. Potom už mu niet pomoci. Jediné čo uľahčí jeho trápenie je smrť. A zabiť upíra dokáže jedine upír. Toto je však výslovne zakázané. Čistokrvný nemôže zabiť čistokrvného pokiaľ na to nemá povolenie od najvyššej rady. A tá, zlomené srdce nepokladá za dostatočný dôvod.

Z myšlienok ma vytrhol Akio ktorý ma pohladil po tvári. "Čo sa deje? Tváriš sa nejak smutne." Pozrel som sa do jeho blankytných očí. Povzdychol som si a prehodil nohy cez okraj postele. Nechápavo si ku mne prisadol. "Aaron?" "Akio......ja.....musím ti niečo povedať."
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Saky Hyuga - Skay サキ渡辺 Saky Hyuga - Skay サキ渡辺 | Web | 17. února 2012 v 17:39 | Reagovat

krásne :3♥
teším sa na ďalšiu časť :3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama