Bratia cti 1

7. března 2012 v 19:41 | Aimi |  Bratia cti
Ospravedlňujem sa že je to tak neskoro, ale mala som problém s vymyslením názvu. Nakoniec mi pomohol kamarát za čo som mu veľmi vďačná :) takže tu je prvá časť a dúfam že sa bude páčiť. :)


Len tak, z ničoho nič som precitla. Zovrelo mi srdce. Z vonka sa ozývali výkriky a zvuky boja. Zacítila som dym. Dom horel. Rýchlo som vybehla von. Stihla som to práve včas. Dom sa mi zrútil k nohám. Všade okolo mňa bola krv. Na zemi ležali mŕtvy bojovníci. Všetky domy horeli. Môj svet sa rúcal. Vtom do mňa niekto sotil. Otočila som sa. Predo mnou stál maskovaný samuraj. Zostala som meravo stáť. Bol neuveriteľne rýchly. Prv než som stihla čosi urobiť vytiahol katanu a už som padala k zemi. Narazila som hlavou do tvrdého kameňa a stratila vedomie.

"Čo sa stalo?" pomyslela som si. "Som mŕtva? Nie na to je to až príliš bolestivé." "Nie si mŕtva" ozval sa akýsi hlas v mojej hlave. "Otvor oči" Poslúchla som. Namáhavo som ich otvorila a mierne sa pohla. A to som robiť nemala. Z hrude mi vytryskla príšerná bolesť. Neubránila som sa tomu a vykríkla som. Ihneď ku mne pribehol nejaký chlapík. Bol približne v mojom veku. "Ruki, Aoi poďte sem. Táto tu ešte žije." "Ta....tasu..kote ku...ku..dosai" zachrapčala som. Vystrašilo ma ako hrozne znel môj hlas. "Neboj sa pomôžeme ti." zašepkal mi do ucha a odhrnul mi vlasy z čela. Zrazu ma pochytil záchvat kašľa. Bola to príšerná bolesť pri čom mi na ruku dopadlo čosi teplé a vlhké. Poznala som tú vôňu. Krv. "Ruki, Aoi rýchlo" zakričal. "Už dlho nevydrží." Do môjho zorného poľa pribehli ďalší dvaja samuraji. "Tá rana na hrudi je dosť vážna a ani tá hlava nevyzerá dobre. Stratila veľa krvi. Treba jej to ihneď obviazať." povedal čierno vlasý muž. Hoci som prežívala muky, aj tak som sa neubránila myšlienke aký je nádherný, božský a sexi. "Kai odnes ju prosím ťa k tomu potôčiku. Idem po obväzy." "Gomene ,asi to bude trochu bolieť." ospravedlnil sa dopredu. Čo najopatrnejšie ma zodvihol zo zeme a vzal do náručia. Bohužiaľ sme museli prejsť cez celú dedinu. Zaťala som zuby aby nevidel ako ma to bolí, no jak som otvorila oči zastonala som. Do očí sa mi hrnuli slzy. Všade okolo mňa ležali mŕtve telá mojich priateľov. Nemohla som to v sebe držať. Hystericky som sa rozplakala. Čo mi, len tak mimochodom, prinieslo ešte viac bolesti. "Ššš. To bude dobré. Zavri oči." snažil sa ma upokojiť. O chvíľu sme boli pri potoku. Oprel ma o neďaleký strom. O Sakuru ktorá práve kvitla. Zacítila som svieži vánok. Vo vzduchu poletovali okvetné lístky čerešne. To ma trochu upokojilo. Ten druhý tam už bol. Priblížil sa ku mne s mokrou handrou. Začal mi uvoľňovať obi. Hoci som bola veľmi unavená uvedomila som si to dosť skoro. Capla som ho po ruke. "Prepáč ale aby som ti to mohol ošetriť musím ti dať to kimono dolu. Neboj sa nie som žiadny úchyl." Vôbec ma to nepovzbudilo ale dovolila som mu aby mi ho stiahol. Na moje veľké prekvapenie ma ihneď prikryl plachtami ktoré nevedno odkiaľ zobral. Odokrytú mi nechal len tú časť kde som ešte stále mala zapichnutú katanu. Previnilo sa na mňa pozrel. "Treba ju vytiahnuť." Pomaly som prikývla a zavrela oči. "Kai poď sem" Niekto si vzal moju ruku do dlaní. "Neboj sa za chvíľu bude po tom. Pripravená?" "Hai" zašepkala som. Nebudem vám klamať. Bolelo to. A to hrozne. Stískala som Kaiovu ruku tak silno až som sa bála že som mu obmedzila príjem krvi do ruky. Opäť som zaťala zuby aby som nevykríkla. Keď ju konečne zo mňa vytiahol - pripadalo mi to ako hodiny ale určite to netrvalo viac ako pár minút - moje telo tvrdo dopadlo na zem. Premohla ma príšerná únava. "Hej, hej počuješ ma? Kai rozprávaj sa s ňou nech je pri vedomí." Čosi som zachrapčala. "Ako sa voláš?" "Watashi wa Kimiko Takara desu." "Dobre Kimiko ja som Kai a ten čo ťa ošetruje je Aoi." "Uruha?" "Nó?" ozvalo sa odniekiaľ. "Máš ešte to saké?" "Hai, ale nemyslím že je múdre piť keď máš na svedomí život tejto krásky." "Baka, nie na pitie ale na vyčistenie rany." naštval sa Aoi. "Aha hneď ho prinesiem." Až vtedy mi akosi došlo že okolo mňa nepochybne stojí veľa dospelých mužov a ja som tu prikrytá iba plachtou. Rýchlo som si ju pritisla bližšie. O chvíľu k nám dobehol ... ako že ho to Aoi nazval? Uruha? s fľašou saké. "Teraz to bude trocha štípať." Opatrne mi položil na ranu mokrý obväz. Od bolesti som sykla. Ešte mi to trochu vyčistil a potom ho odložil. "Dobre už ti to iba obviažem." "Hai" Na chvíľu sa mi zahmlilo pred očami. "Kimiko, ešte nespi. Ešte potrebujem tvoju spoluprácu." Porazene som otvorila oči. Kai ma mierne podoprel -pri čom mi galantne pridržal plachtu na prsiach- zatiaľ čo Aoi okolo mňa obmotával obväz. "Teraz sa ti už iba pozriem na hlavu." Naklonil sa ku mne bližšie a ja som opantaná jeho vôňou začala prehrávať boj zo spánkom. "Nie je to až také zlé." Opatrne mi obviazal aj tú. "Teraz už môžeš spať" zašepkal mi do ucha. Ešte som počula ako ostatných vyháňa a cítila ako mi opatrne a nežne obliekla kimono. Potom som už o sebe nevedela.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Kik Kik | Web | 1. listopadu 2012 v 10:07 | Reagovat

Krása, vážne páčilo sa mi to.. Aj keď to nebolo  práve yaoi, ale bolo to dobre spracované, idem na druhú časť :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama