Bratia cti 2

27. dubna 2012 v 18:40 | Aimi |  Bratia cti
Po dlhom čase ďalší diel. :)





Zobudila som sa v sedle v niekoho náručí. Otočila som sa. Zbadala som usmievajúceho sa Aoia. Moje spomienky mu krivdili. Bol ešte krajší ako vtedy. "Bolí ťa to moc? Môžeme niekde zastaviť ak chceš." "Nie. To je dobré. Nič ma nebolí. Vždy som sa liečila rýchlo." "Dobre tak ti aspoň predstavím ostatných. Ten blonďák vpredu to je Ruki." Hneď ako začul svoje meno otočil sa a zamával mi. Usmiala som sa. "Vedľa neho je Uruha, ktorý včera kvôli tebe obetoval poslednú fľašku saké." Tiež sa otočil. Uškrnula som sa. "Ahoj." "Čav." "Tuto vedľa nás ide Reita" povedal a kývol hlavou k samurajovi ktorý mal na nose pásku. "Ahoj." "Nazdar" zvolal "už je ti lepšie?" "Hai" "Nič v zlom, ale keď sme ťa našli tak si vyzerala hrozne. Bola si bledá ako stena a celá od krvi." Smutne som sa usmiala. "A tuto na druhej strane je Kai." dokončil. "Ahoj, ďakujem ti za to že si ma našiel." "Ahoj, to je dobré" "A musím sa poďakovať aj tebe Aoi, že si mi zachránil život." Zasmial sa. "Je to moja práca." Prechádzali sme popri nádherných Sakurách. Svieži vánok mi rozstrapatil vlasy a doniesol ku mne ich vôňu. Zavrela som oči. Neviem prečo ale vybavili sa mi spomienky z minulej noci. Videla som ako všetko horí, ako zahalení samuraji zabíjajú všetkých, bez ohľadu či ide o muža, ženu alebo dieťa. Striaslo ma a do očí sa mi nahrnuli slzy. Nikto si to nevšimol. Nikto okrem Aoia. "Stalo sa niečo, maličká? Máš bolesti?" zašepkal mi do ucha. "Nie, len spomienky." Ešte viac si ma pritúlil a povedal: "Nemysli na to, dobre?" Prikývla som. "Pospi si ešte. Neboj sa nespadneš. Budem ťa držať." Poslúchla som. Jazda na koni a jeho pravidelné dýchanie ma uspali.

Zobudila som sa pri ohni prikrytá dekou. Všetci spali. Chcela som sa prevaliť na druhý bok a znova zavrieť oči, no v tej chvíli sa v kríkoch čosi pohlo. Síce som sa hrozne bála, no aj tak som vstala a zo záhybu šiat vytiahla nôž. Pomaly som sa začala približovať. Nikde som nič ani nikoho nevidela. Už som sa chcela vrátiť späť, keď vtom ma ktosi chytil za rameno. Hrozne som sa zľakla a vykríkla som. Predo mnou stál úplne zakrvavený bojovník. "Pomoc. Našu dedinu napadli." zašepkal. "Hai, pomôžeme len poďte so mnou" Chalanov zobudil môj výkrik. Viditeľne im odľahlo keď ma zbadali. "Kimiko, čo sa...?"spýtal sa Ruki no nestihol dopovedať. "Potrebuje pomoc. Jeho dedinu niekto napadol." "Dokelu, najbližšie mesto je Kyoto." "Yuna" zašepkali sme s Reitom naraz. Zarazila som sa. "Poznáš Yunu?" "Hai, je to moja priateľka." "Nie si ty náhodou Akira Suzuki?" "Hai" "Yuna o tebe veľa rozprávala" "Môžem povedať to isté, ale vôbec ma nenapadlo že si to ty." "Ešte jedna otázka. Ako sme sa sem tak rýchlo dostali?" "No, jak to povedať. Schrupla si si o trocha dlhšie ako si zvyknutá." uškrnul sa Uruha. "Teraz na to nemáme čas, musíme ísť." súril nás Kai. "Kimiko ty tu ostaň." "No určite" zamračila som sa na Aoia. "Idem s vami" Určite chcel niečo odseknúť ale zmĺkol pri pohľade na Reitov výraz. Konečne sme vyrazili. Bolo to až strašidelne podobné tomu čo spravili z mojím domovom. Nažive zostalo už iba pár bojovníkov a len tak-tak odolávali. Nepriateľov tam bolo vyše 30. Hneď ako si nás všimli zaútočili aj na nás. Chalani začali ihneď bojovať, no stále boli v presile. Mňa a toho neznámeho obkľúčilo zo 10 bojovníkov. Roztrhla som si kimono tak aby som ho mala nad kolená- nech sa v tom dá hýbať, rozpustila vlasy a zaujala bojový postoj. Jeden z nich sa uchechtol: "Chceš s nami bojovať, krásavica?" "Hai" Hrozivo sa zasmial a vrhol sa na mňa. Uhla som sa, vykrútila mu ruku a vypáčila mu z nej katanu. Potom to už bolo jednoduché. Neubehli ani 2 minúty a už ležali na zemi mŕtvy. Konečne sme mali voľnú cestu. Otočila som sa k svojmu partnerovi. "Musíme ísť pomôcť ostatným." Prikývol a uklonil sa mi. Napodobnila som ho. Túto chvíľu prelomil výkrik. Reita padal vážne zranený k zemi. Na nič sme nečakali, ihneď sme k nim pribehli. Postavila som sa pred Reitu. "Kimiko čo to ro..?" "Nevyčerpávaj sa zbytočne." skočila som mu do reči a vrazila nepriateľovi katanu do chrbta. Môj nôž som vrhla po ďalšom. To bol posledný. Porozhliadla som sa. Všetkých sme porazili. "Aoi, Kai pomôžte Reitovi. My ostatný sa ideme poobzerať či niekto prežil" rozdal Ruki rozkazy. Vbehli sme do najbližšiemu domu. Potichu sme sa zakrádali z izby k izbe. Vtom som čosi začula. Bolo to tiché vzlykanie. Otvorila som dvere. V kúte sa krčilo dievča. "Neboj sa. Neublížim ti" zašepkala som. "Kimi...kimiko?" "Yuna?" Pribehla som k nej. Bola celá zakrvavená. "Čo sa stalo? Si zranená?" "Našu dedinu napadli nejakí maskovaní samuraji. Áno som, ale nie je to smrteľné. Mám zranenú nohu" "Uruha, Ruki" zakričala som. Obidvaja ihneď prišli. "Jeden z vás ju bude musieť odniesť." "Môžem ja" ponúkol sa Uruha. Opatrne ju zodvihol. "Nikto iný neprežil" zašepkal Ruki. "Je nám to ľúto." "Počkajte ešte. Kimi, zober prosím ťa pre mňa aj pre seba nejaké šaty a aj zbrane" poprosila ma. Otočila som sa k jej skrini. Ubezpečila som sa že už odišli a vyzliekla si kimono.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Saky Takashima (Saky Hyuga - Skay サキ渡辺) Saky Takashima (Saky Hyuga - Skay サキ渡辺) | Web | 27. dubna 2012 v 18:58 | Reagovat

krásne :3 rýchlo ďalej prosím :33

2 Kik Kik | Web | 1. listopadu 2012 v 10:14 | Reagovat

No a ďalšia časť.. rada by som vedela, ako to bude pokračovať, keď už som si to rozčítala .. Prosím Aimi.. to nám nemôžeš spraviť.. musíš písať časstejšie :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama