VP 2

11. dubna 2012 v 14:14 | Keiko |  Vianočné prekvapenie
Pridávam ďalšiu časť tejto poviedky. :) Prajem príjemné čítanie a akékoľvek komentáre ma potešia :)
Bože, ľudia, ja to neviem odhadnúť, aké dlhé to bude, takže ma nezabite, ak to bude zase kratšie -.-"
Ešte raz prijemné čítanie :)



"Kde ste boli?" privítala nás mama doma, keď sme celý deň strávili v nákupnom centre, jašili sme sa po jeho chodbách, prešli všetky obchody a poriadne prevetrali sestrinu peňaženku. "Boli sme nakupovať!" odpovedali sme unavenými hlasmi a už sme boli každý vo svojej izbe, kde sme hodili kabele na zem a padli do postelí ako zabití.
Ani neviem, ako som zaspal a už ma budila mama s tým, že potrebuje pomôcť. Rýchlo som sa najedol, obliekol a vypadol do obchodu, zatiaľ čo začala pomáhať mame s varením. "Polievka, chlieb, maslo, droždie, múka..." čítal som siahodlhý zoznam toho, čo treba kúpiť a postupne som to dával do košíka. "Čokoláda na varenie." Posledné čo bolo treba kúpiť a mohol som ísť domov. Ako som išiel k uličke so sladkým , prebehli mi mysľou tie roky, čo sa so Seijim poznáme. Každý rok sme si dávali na Mikuláša čokoládu. A vždy tú, ktorú sme mali najradšej alebo na ktorú sme mali chuť. Nikdy som neskúmal ako zistil, ktorá je moja najobľúbenejšia, veď ani Takeshi nevedel ktorá to je, ale neriešil som to. Aspoň som vedel, že Seiji sa o mňa zaujímal ako o osobu, nie ako o vec ako Takeshi. Ale ako to mám spraviť tento rok?
Zrazu ma pochytil čudný pocit. Zodvihol som hlavu a prudko som zastavil. Rýchlo som sa schoval za rok spoza, ktorého som vychádzal a sledoval čo sa bude diať. Uprostred uličky stál Seiji a na niečo hľadel. Podišiel bližšie k tej veci, obzrel sa okolo seba a vydal sa k pokladni bez toho aby si tú vec kúpil. Keď už som si bol istý, že ma neuvidí, vyšiel som zo svojho úkrytu a vybral sa k miestu kde stál a ešte som po ceste zobral varenú čokoládu.
Vyrazilo mi dych. Bolo to krásne čokoládové srdce. Veľké. Perfektne sa mi hodilo k tomu náhrdelníku. Zobral som ho a rozhodol som sa, že ho tiež kúpim. Pomaly som išiel ku pokladni a premýšľal o tom, ako to spraviť. Zaplatil som a ponáhľal sa domov. Nejako som neodhadol čas. Z domu som odchádzal okolo jednej a teraz e hu päť hodín! Nákup som dal mamine do kuchyne, srdiečko som si zobral do izby, kde som ho položil na stolík a priložil som k nemu aj krabičku s náhrdelníkom. Osprchoval som sa , najedol a išiel do svojej izby. Nachystal som si veci na zajtra, ľahol do posteli a premýšľal ako to urobím.


Nastal deň D. A ja som zaspal! Bol som nervózny. Zle som sa umyl, keby ma sestra neupozornila, idem s pastou na ústach do školy! Vyrazil som skôr do školy, vždy sme chodili medzi poslednými, tak som to chcel dneska nejako zamaskovať ten darček a išiel som skorej. V šatni som sa prezula vbehol do triedy. Pozrel som sa okolo a nikoho som ešte nevidel. Bol som tu prvý! Rýchlo som položil čokoládu aj polovicu prívesku na jeho lavicu a vybehol som s triedy. Pomalým krokom som zašiel do bufetu a kúpil som si desiatu, lebo tú svoju som si ani nespravil, ale aj to bolo súčasťou plánu. No dobre, nebolo, ale perfektne mi to zahralo do kariet. Ako som sa vracal naspäť do triedy, rukou som si zašiel k mojej polovici prívesku, ktorú som mal na krku. Jemne som ho pohladil a vydal sa k mojej lavici. Sadol som si a pozeral sa na spolužiakov, ktorí prichádzali a sadali si na svoje miesta. Seiji chodí väčšinou so mnou medzi poslednými , ale aké bolo moje prekvapenie, keď zrazu vpadol do triedy a v triede okrem mňa a pár spolužiakov, ktorí dochádzajú busom nikoho! Ladným krokom prešiel až k svojej lavici, položil si tašku na zem a jemne sa dotkol zabalenej čokolády. Pohladkal ju a mne prebehli zimomriavky po chrbte. Nervózne som na neho hľadel , keď ju otváral. Na jeho tvári sa objavilo prekvapenie, radosť a žeby aj láska? Neviem, nestihol som sa tomu ďalej nenápadne prizerať, pretože sa pozrel na mňa a ja som pristihnuto otočil hlavu. On ma pristihol! Nič som však na sebe nedal poznať, ako ma to rozhodilo a otočil som sa k oknu a tváril som sa , že ma za ním niečo zaujalo. Strašne som bol nervózny, ale aj tak som ho po očku sledoval. Trieda sa pomaly začala napĺňať a ja som sa snažil na neho nepozerať, ale ako to ťažko išlo. Chvíľu som dokázal nepozerať sa na neho, ale iba na veľmi malinkú.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kira (Shane) Kira (Shane) | 11. dubna 2012 v 19:26 | Reagovat

tak to je skvělé *.* ti dva jsou rozkošní, jak se k sobě pomalu přibližují, i když se jeden z nich stále bojí zklamání... těším se na další kapitoly jejich cesty ke sblížení ;)

2 Saky Takashima (Saky Hyuga - Skay サキ渡辺) Saky Takashima (Saky Hyuga - Skay サキ渡辺) | Web | 12. dubna 2012 v 23:13 | Reagovat

*o* úžastne :3 rýchlo ďalej :3

3 Kik Kik | Web | 26. dubna 2012 v 14:45 | Reagovat

Vau .. :O je to super :) SOm zvedavá ,či zistí k tomu to tam dal ,ale podľa mňa to už vie .. tuší :D

4 Akyra Akyra | 11. května 2012 v 19:56 | Reagovat

je to skvělé :) moc krásné stejně jako pokráčko děkuji :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama