VP 7

23. prosince 2012 v 21:09 | Keiko |  Vianočné prekvapenie
Hola!
Keby ste toto ľudia videli, čo sa mne teraz stalo! Idem pridať príbeh a kliknem na zverejniť a ono ma to odhlási >Takže moju úvodnú reč som zmenila, pretože som sa už naštvala ... Pardon no, skúsim dať aspoň niečo z nej :D
Pridávam sem ďalšiu časť VP, predposlednú. V minulom príbehu bol taký zaujímavý dátum 23.12., taký istý ako je dnes. Tak som rada, že mi to tak pekne vyšlo :)
Pokúsim sa zajtra a ak sa to zajtra nepodarí, tak do Nového roku, pridať tú poslednú :)
Dúfam, že sa vám to bude páčiť a každý komentár ma poteší :)

Za chyby sa ospravedlňujem :)

Vopred prajem

VESELÉ VIANOCE



Celý som sa začal triasť a neupokojovala ma ani Seijiho hrejivá dlaň zvierajúca tú moju. ,Nie toto nemôže byť pravda...´
"Takeshi...." šepol som zničene a sledoval akosa približuje k nám s niekým po jeho boku.
"Opäť sa stretávame, Dai-chan. Vidím, že si si našiel nový objekt. Už si mu roztiahol nohy, tak ako mne?" Seijim trhlo, ale nedokázal som sa na neho pozrieť, pretože som neveril vlastným ušiam. Také lži!
"Čože? To... to nie je pravda..." Zovretie okolo mojej ruky povoľovalo, ale ja som sa ho nechcel pustiť. Nemohol som. Bol moja posledná nádej!
"Že nie? Niečo ti poviem, Dai-chan. Vždy, keď som mal sex s niekým iným, napríklad aj tu s Mikatom, myslel som na teba....Nechceš sa ku mne vrátiť? Odpustím ti aj, že si spal s niekým iným, ale ...."
Toto prehnal!Z môjho vystrašenia sa stala naštvanosť. Bol som taký nahnevaný, že som ani nevnímal ako si Seiji vytrhol ruku a o kúsok poodstúpil.
"To je lož! Prestaň si takto sprosto vymýšľať! Prečo si sa vrátil?Chceš mi zase zničiť život? Prečo si nemohol ostať tam, kde si doteraz bol a nechať ma na pokoji? Prídeš sem a začneš tým, že sa mám k tebe vrátiť? Si sa zbláznil? Nikdy by ma to ani nenapadlo a teraz keď chodím so Seijim..."
Bol by som pokračoval aj ďalej v mojom záchvate zúrivosti, keby ma Seiji neprerušil.
"Prestaň, Daichi. Neohadzuj sa tu s tým, že so mnou chodíš. Ak sa chceš k nemu vrátiť, nebudem ti stáť v ceste. Len by som chcel vedieť jednu vec. Spal si s ním? "
Každé jedno jeho slovo mi hučalo v hlave. Trhalo srdce. Konečne som si myslel, že on .... By mohol byť ten pravý, ale ....
"Takže takto to je. Ďakujem, Takeshi. Opäť si všetko zničil. A ty Seiji...,"otočil som sa k nemu. Hľadel na mňa nečitateľným pohľadom, ale aj tak to,čo povedal už nezmaže.Podišiel som o krok k nemu a usmial sa. Zaťal som ruku v päsť a jednu mu vrazil.
"Keď chceš odpoveď, spýtaj sa toho idiota, ak veríš jemu a nie mne."
S tým som sa otočil a utekal od nich preč. Od Takeshiho a od človeka, ktorý si navždy ukradol moje srdce.



Seiji:
Pozerám sa ako mi moje najjasnejšie slnko uteká preč odo mňa, ale musel som to urobiť. Potrebujem sa s Takeshim porozprávať o samote. Viem, že je v meste už pár dní a aj to, že Daichiho hľadal. Bál som sa toho, že keď sa stretnú, že sa opäť k sebe vrátia. Stále mi dokazoval ako ma miluje, ale nedokázal som ten pocit zastaviť.
"Pekné. Dobre si ho odrovnal, ale aspoň budem mať k nemu voľnú cestu, keď mi v nej už nestojíš," prerušil ma z úvah jeho doterný hlas. " A to si myslíš, že ti to dovolím? Daichi je môj!"
"Vážne? Teraz si ho pustil k vode! Určite bežal niekde revať...." vmetie mi do tváre, čo sa pravdepodobne deje.
, Ja... preboha.... ja.... čo som to urobil? Bál som sa, že ho stratím ... tak veľmi som tomu chcel zabrániť, ale iba som to sám pokazil.... Sľúbil som si, že už ho nerozplačem a opäť sa mi to podarilo.... Myslel som si, že som mnou bude šťastný a pritom....Som somár. Veľký.´

Musím mať však istotu, že ho Takeshi nechá na pokoji. Už navždy. Potrebujem dostať z neho pár vecí a keby tu bol, nepodarilo by sa to.
"Teraz to chceš vziať späť? Nemyslel som si o tebe, že si taký istý slaboch ako on, ale asi som sa mýlil," začne sa rehotať. Je mi jedno, čo si myslí o mne, ale vrie vo mne krv, čo povedal o ňom.
"Ten úbožiak nevedel ani poriadne bozkávať. Keby nebolo mňa, stále je z neho tá cudná panna, čo sa bojí každého dotyku. Vyzeralo to tak, že ma aj miluje.Bol taký naivný.Nebavilo ma čakať, kedy mi roztiahne nohy, tak som si našiel zaňho náhradu..."
Prišlo mi z jeho rečí zle. Ako mohol takto uvažovať o Daichim? O tej jeho nevinnosti, ktorá z neho priam sálala...
"Tuto Mikato je skvelý, či už v posteli alebo aj v iných prípadoch. Predstav si , žeby nebol. Tak by nesúhlasil s tým, aby sme s ním skočili do trojky. Vezmem si to, čo malo byť moje už dávno. Aspoň to trošku oživí nášvzťah..."
"Drž hubu! Si väčšie hovädo než som si myslel. Keby som to bol vedel predtým, tak nedovolím ani, aby si s tebou niečo začínal. Nezaslúžil si si jeho lásku,"
preruším jeho sexuálne predstavy. " Ale...ale... teba naštvalo aké mám s ním plány? Si k smiechu! Len ešte rozmýšľam či spravím z neho ukeho len pre mňa alebo aj pre Mikata. Budem pichať do neho a on do teba alebo sa prestriedame, poprípade máme ešte jednu možnosť." Obráti sa na chlapca stojaceho za ním a čaká na odpoveď. Skôr ako sa mu jej dočká, chytím ho pod krk a jednu mu vrazím.
"Ešte raz a Daichi svoje poprvé zažije s dvoma chlapmi a bez prípravy."Šepne tichú vyhrážku ku mne, ale nedbám na ňu. Udriem ho do brucha a ďalej pokračujem vo vybíjaní zlosti na ňom. Keď skončím, leží na zemi a iba sa na mňa pozerá s úškľabkom.
"Ver, že ho to bude bolieť. Budem si ho násilne brať až podo mnou omdlie."
" Nebudeš, nedovolím ti to. Spravím všetko preto, aby si sa k nemu už nepriblížil. Aj keby som ťa mal zabiť." Poslednýkrát na tú kopu hnoja prehovorím a kopnem do nej až hekne. Obrátim sa na Mikata a s jeho prísľubom, že si na chvíľu vymenia pozície a zakúsia v nich sado maso, ich opúšťam. Verím, že aj keď k nemu necíti lásku, nedovolí aby sa už k Daichimu priblížil. Vybehnem z parku a obzerám sa, či neuvidím aspoň nejakú stopu, kam mohol utekať. Nič. Zamierim si to k nim domov a dúfam, že je tam. Zaklopem na dvere a otvorí mi jeho sestra.
"Je Daichi doma?" spýtam sa s nádejou v hlase, ale odpoveď mi ju hneď zoberie. "Nie, veď bol s tebou. Čo sa stalo?" pýta sa ma, ale neodpovedám jej. Otočím sa s úmyslom odísť od nej, ale nepáči sa jej to a chytí ma za ruku, čím ma otočí k sebe.
" Odpovedaj mi!"
"Stačí, keď ti poviem, že sme stretli Takeshiho?" narýchlo jej odpoviem a vytáčam jeho číslo. Chvíľu mi to zvoní, ale potom ma zruší. Keď to skúšam znovu, tak už má vypnutý mobil. Sakra!
"Rika? Kam najradšej chodí, keď je nešťastný?" spýtam sa jej, ale vidím, že mi nevie odpovedať.
"Buď na telefóne, ak by prišiel domov, hneď ma kontaktuj. Ak ho nájdem, tak ťa prezvoním, ale neskúšaj nám potom volaťnaspäť..." dopoviem a utekám preč. Prehľadávam všetky miesta, ktoré navštívil, keď Takeshi odišiel, ale ani na jednom nie je.
,Takže idem na to zle.´ Navštívim aj miesta, na ktoré sme spolu chodievali, ale ani tam ho nenájdem. Keď už som zúfalý, napadne ma jedno miesto, ktoré mi raz spomínal. Modlím sa, aby bol tam. Bežím, čo najrýchlejšie a tesne pred ním spomalím. Porozhliadnem sa a spadne mi kameň zo srdca, keď ho tam nájdem.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Kik Kik | Web | 23. prosince 2012 v 22:05 | Reagovat

To Seijiho uistenie či s ním spal bolo také, uplne hlupe! A ešte pred ním! Aaaach Seiji je idiot totálny blbý hlupák :D a Takeshi tak isto, to akože zmizol len tak lebo mu Daichi nedal? A kde odišiel? Ufff ale hlavné je že ho našiel a Takeshi mu neubliži.

2 Akyra Akyra | 24. prosince 2012 v 17:14 | Reagovat

no tak a ted  jsem napnutá jak to bude pokračovat. skutečně nádhera :)

3 katka katka | 31. prosince 2012 v 9:13 | Reagovat

doufám že se ho ani nedotkne :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama