VP 8

30. prosince 2012 v 13:44 | Keiko |  Vianočné prekvapenie
Tak ako som sľúbila, pridávam poslednú časť tohto príbehu :) Kto by si pomyslel, že zo začiatku to mala byť jednorázovka a teraz ...
Možno si pomyslíte, mohol byť iný koniec, ale ako som to písala, samo sa to vytvorilo a nič iné mi k nim momentálne nesedelo :)
Chcela by som poďakovať za podporu a vaše komentáre, čo ste pridávali.
Konkrétne by som chcela poďakovať Kik a Aky, ale aj ostatným, pretože ste ma držali nad vodou, keď som nevedela ako ďalej :)
Užite si túto časť a želám vám všetkým všetko dobré do nového roka, keďže sem už neprídem :)

Za chyby sa ospravedlňujem a opravím ich, keď sa vrátim.
Komentujte, váš názor ma zaujíma a keď nie poprosím aspoň hviezdičku ;)


Daichi:
Sedím na hojdačke a plačem.
,Na čo som vlastne myslel, keď som sa doňho zamiloval? Cítil som, že by mohol byť ten pravý. Miloval som ho viac ako Takeshiho. Teraz, ako si to premietam v hlave z tej veľkej "lásky", čo som k tomu bastardovi cítil, bol nakoniec len obdiv. Ale to, čo som mal so Seijim, bola naozaj láska. Nefalšovaná. A každým dňom väčšia a väčšia, ale teraz... Cítim zradu. Tými slovami, čo povedal, mi vyrval srdce z tela. Rozsekal ho na malé kúsky.... Neveril mi, pochyboval o tom, čo som povedal....´
Nedokázal som prestať. Moje slzy tiekli ďalej a ďalej.
, Vedel som, že keby teraz prišiel a vysvetlil mi to, mal by aspoň racionálny dôvod, odpustil by som mu. Asi by mu prešlo potom už čokoľvek. Miloval som ho až moc. Príliš, než som si doteraz uvedomoval.´
Pohupoval som sa dopredu-dozadu a nechával svoje pocity so slzami vyplávať na povrch. Nechcem žiť bez neho, jednoducho to nedokážem .....
"Láska..." ozve sa mi za chrbtom. Zľaknem sa až spadnem z hojdačky a poriadne si narazím zápästie a zadok. , Ten hlas...Prečo práve teraz? Ja....´
"Miláčik, nič sa ti nestalo? Bolí ťa niečo?" letmo sa ma dotkne. Odskočím od neho, ale neotočím sa mu tvárou. Nemôžem sa teraz naňho pozrieť.
"Nepribližuj sa ku mne. Nechcem aby si sa ma dotýkal a ani aby si na mňa hovoril- Jednoducho nechcem mať nič s tebou spoločné. Vôbec nič! Už nikdy!"
"To si vyriešime neskôr, ale teraz mi povedz, či si v poriadku. Ten pád nevyzeral vôbec pekne...." ignoroval moje požiadavky a rozhodnutia. ,Ako som sa mohol naňho v tomto hnevať? Úplne jednoducho! Chápem ho ale. Aj ja by som takto vyšiloval keby sa mu niečo stalo.
"Áno, som v poriadku. Akurát nemám srdce." Povedal som a nebral v úvahu pálčivú bolesť zápästia.
"Vážne?" opýtal sa blízko mňa a jemne sa dotkol mojej ruky. Trhol som sa a vyhŕkli mi slzy, i keď som si myslel, že to už nejde, pretože som všetky vyplakal.
"Vidím, si úplne v poriadku." prenesie sarkasticky, " ale ja si to vôbec nemyslím. Ukáž mi to , ty nemehlo." pokračoval starostlivo.
Otočil ma k sebe, jemne mi to chytí oboma rukami a obzerá si to. "Vyzerá to byť narazené, ale nie som si istý. Mohlo by to byť aj trošku nalomené."
Využil chvíľku mojej nepozornosti, pretože všetku som venoval pozorovaním jeho štíhlych prstov okolo mojej ruky. Pobozkal ma na pery, ale odstrčil som ho.
"Čo to robíš? Čo si ako myslíš?"
"Nič si nemyslím, ale musel som to urobiť, aby..." "Musel? Musel !?!" vypenila moja trpezlivosť a pukli mi nervy.
"Ako si dovoľuješ? Potom, čo si spravil... Ja som ťa miloval. Myslel som si, že to vieš. Dával som ti to dosť najavo .... Veril som, že ty by si mohol byť ten pravý, ale keď prišiel Takeshi, tak si veril jemu. Nie mne, ale jemu! Asi som bol zase naivný, ale vážne som veril, že ty si to, čo som hľadal. Ale ako si len mohol? Ja nechcem bez teba žiť, milujem ťa tak veľmi, ale...." nedokázal som ďalej pokračovať. Opäť som sa rozplakal. Videl som rozmazane, ale vedel som , čo robí. Pristúpil ku mne a objal ma. Schoval som mu tvár do ramena, ovinul ho rukami a plakal do jeho košele.
"Tak to nerob. Neži bezo mňa. Neopustím ťa ani keď ma budeš odháňať zas a zas. Milujem ťa, Daichi, ale musel som to urobiť..."
" Prečo? Ale prečo?" "Aby som si poistil, že sa Takeshi už nevráti. Daichi, on už bol v meste pár dní a hľadal ťa. Chcel ťa získať späť k sebe, ale aj do postele..." zaťal päste a zúrivo stisol zuby.
"Keby si vedel, aké mal z tebou plány. Keby si len vedel....Musel som s ním zostať o samote, aby som to zistil. Myslíš, že by mi to povedal pred tebou?" spýtal sa ma. Musím uznať, že logiku to má. Záporne zakrútim hlavou.
"Tak vidíš. Nevedel som ako inak ťa mám odtiaľ dostať preč, aby som sa dozvedel pravdu. Nechcel som ťa stratiť tak, že sa k nemu zase vrátiš. Odohnal som ťa, ale veril som, že ťa získam naspäť. Daichi, ja nie, že nechcem bez teba žiť, ale ja to neviem. Si mojím všetkým. Jediná perla, slnko v mojom živote. Si stred môjho vesmíru, Dai, milujem ťa a chcem byť s tebou...." Stále ma objímal a šepkal mi to do ucha. Naskakovali mi zimomriavky z jeho hlasu. , On chcel aby mi dal pokoj?´
"Čo si spravil Takeshimu?" spýtal som sa so skrývanou zvedavosťou.
"Prečo ťa to zaujíma? Trošku som ho zbil, ale sľúbili mi, že sa to už nestane. Prečo si sa pýtal, že..." prerušil som ho tým, že som ho pobozkal. " Ďakujem Seiji..." a znovu. Tentokrát sa zapojil aj on. Bolo to nádherné. Iskrivejšie a s väčšou láskou a istotou ako predtým.
Ja som sa nedokázal naňho viacej hnevať. Myslel na moje bezpečie a našu slobodu a vzťah. On je taký úžasný, že neverím, čím som si ho zaslúžil.
"Poď, musím zavolať tvojej sestre a zoberiem ťa na pohotovosť, nech viem, či máš tú ruku v poriadku." Vyrušil ma z myšlienok o ňom a jeho dokonalosti. Obtočil si ruku okolo môjho pása a viedol ma odtiaľ preč. A ja som ho nasledoval a vždy aj budem....
Lepšieho chlapca som si nemohol želať a zajtra sú Vianoce...
Keby len vedel, čo som si pre neho pripravil.... Ach, ako ho milujem ....
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Kik Kik | Web | 30. prosince 2012 v 13:53 | Reagovat

Ak si to tak vezmem, dobre to dopadlo, aj keď neviem čo dostane Seiji na Vianocee :/
Myslím, že ich láska stačí aby boli obidvaja šťastní dúfam že Takeshi nikdy neprííde za nimi :)

2 Lil Lil | 30. prosince 2012 v 19:36 | Reagovat

super poviedka :-)....som rada, že to doapadlo tak ako to dopadlo...bolo to trochu hnusné a drsne od Seijiho, ale myslím, že to bolo správne...myslím, že viem čo dostane Seiji na Vianoce :-D...len škoda, že sa neodozviem či som uhádla ten správny darček :-(

3 katka katka | 31. prosince 2012 v 9:19 | Reagovat

nádherné vyznání , škoda že je konec :-)

4 Safi Safi | 4. ledna 2013 v 22:09 | Reagovat

Wauu skvěláý prostě nemám slov shltla jsem u povídku na jeden nádech fakt paráda. Někdy jsem se smala a někdy mě zas mrazilo prostě skvělý moc sa mi to páčilo a ty jednorázovky těž fakt moc pěknéééé :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama