Anjel noci

11. února 2013 v 19:32 | Aimi |  Jednorazovky Aimi
Veľmi sa ospravedlňujem. Viem že som velmi dlho nič nepridala, no nemala som moc chuť písať. :( Už viem aký koniec zvolím pri pribehu Mesačný tieň, takže by som už mala písať rýchlejšie. Taktiež som začala písať nový príbeh. Chcela som ho už tiež začať prepisovať, no ešte ma napadla jedna vec, ktorú tam chcem ešte dopísať.
Toto je moja úplne prvá jednorázovka, úprimne, sama s ňou nie som spokojná, ale teraz nemám čo iné pridať. Takže to prosím berte s rezervou. :)


Ružovo-vlasá kunoichi sedela na parapete. V rukách držala fotografiu jej bývalého týmu, na ktorú dopadali jej trpké slzy. To on zapríčinil jej zármutok. Človek ktorého nadovšetko milovala. Ten malý čiernovlasý chlapec na starej fotke. Vďaka nemu teraz prežívala bolesť. Bolesť ktorú nemožno utíšiť liekmi či slovami. Vychádzala z jej srdca ktoré bolo pred mnohými rokmi postrelené Amorovým šípom lásky. No teraz bolo ranené. Smrteľne ranené. Už skoro mŕtve. Túto ranu už nikto nezacelí. Teraz sa jej slzy zármutku liali prúdom. Nedokázala ich zadržať ani potlačiť. Hoci si prikázala že pre neho už nebude nikdy plakať. Nevedela sa prinútiť myslieť na nič iné. Jej srdce bolo proste silnejšie ako rozum. Po chvíli sa trochu upokojila a pozrela sa von oknom. Bola nádherná letná noc. Obula sa a vyšla z domu. Obrovský mesiac jej svietil na cestu. Milovala nočné prechádzky. Upokojovali ju. Nohy ju doviedli práve k tej lavičke, kde ju pred 6 rokmi nechal ležať. Sedela na nej asi 2 hodiny a jej myšlienky sa stále točili iba okolo neho. Keď vtom sa zrazu čosi pohlo v kríkoch. Zmeravela. Vyskočila na nohy a postavila sa do bojovej pozície. "Ahoj.......Sakura" ozval sa príšerne známy hlas. "Sasuke?" neverila svojim očiam. Vyšiel z tieňa a jeho tvár osvietil mesačný svit. "Skrásnela si. A....tuším aj zosilnela. "Sasuke, čo chceš? Nemyslíš že si mi už dostatočne zničil život?" spýtala sa a znova sa rozplakala. "Čo sa deje?" v jeho hlase sa dali zreteľne rozoznať smútok, pocit viny a láska. Podišiel až k nej a objal ju. "Prečo to robíš? Vieš čo budem prežívať keď ma znovu opustíš?" "Sakura, ja ťa už neopustím." "Vraciaš sa do Konohy?" "Hai" "Čo ťa k tomu viedlo?" "Láska. Priviedla ma sem láska. Nedala mi spávať. Musel som na ňu stále myslieť." "Aha. Tak choď za ňou" povedala a jej srdce sa rozlámalo na tisíc kúskov. "Sakura, ona je tu. Sedím vedľa nej. Si to ty. Milujem ťa." Pozrela sa na neho. Jeho kedysi chladné čierne oči boli plné nehy. "Ale samozrejme keď už niekoho máš tak ti nebudem brániť v láske." "Nie Sasuke, aj ja ťa milujem." Usmial sa a zobral ju do náručia. Začal jej do ucha hmkať nejakú melódiu. Ešte viac sa k nemu pritisla. Pohladil ju po tvári a jemne ju pobozkal. Po chvíli sa pridala tiež. Ich bozky boli čoraz vášnivejšie. Keď sa už od seba museli odtrhnúť kvôli nedostatku kyslíka spýtala sa: "Už ma nikdy neopustíš, však?" "Nie zlatko, neopustím." Zodvihol ju a odniesol na rukách až k nej domov. Položil ju na posteľ. Už sa chystal odísť keď ho zastavila jej ruka. "Nie nechoď, prosím." "Dobre." Vliezol k nej do postele. Sakura sa mu hneď schúlila v náručí.

Ráno ju zobudili slnečné lúče ktoré ju pálili na pokožke. Chcela sa otočiť a zobudiť Sasukeho no jeho miesto bolo prázdne. Vystrelila z postele. Rýchlo zbehla dolu schodmi. Z kuchyne sa šírila výborná vôňa. Pri sporáku stál Sasuke v zástere. Len čo ho uvidela odľahlo jej. "Dobré ránko, miláčik" povedal keď jej podával tanier s praženicou. Poďakovala mu jedným zo svojich úsmevov. "Si taká roztomilá keď sa usmievaš." "Uvedomuješ si dúfam že musíme ísť za Tsunade-sama" "Hai" vzdychol si. "Prihovorím sa za teba." "Nemusíš. Nechcem aby si kvôli mne mala problémy" zašomral. Pristúpila k nemu zozadu, tuho ho objala a povedala: "Milujem ťa" "Aj ja teba. Už si dojedla?" "Hai" "Choď sa prezliecť, ja to umyjem" zašepkal keď dala tanier do dresu. Rýchlo sa prezliekla. Sasuke ju už čakal pri dverách. "Asi bude lepšie keď mi zviažeš ruky." "Skvelý nápad." Vytiahla z kapsy lano a zviazala mu ruky. Potom ich ešte posilnila čakrou aby to vyzeralo vierohodnejšie. Vyšli z domu na ulicu. Našťastie bolo skoro ráno takže v meste bolo málo ľudí. Namierili si to rovno k sídlu hokageho. Sakura zaklopala na dvere. Z vnútra sa ozvalo unavené: "ďalej" Vnútri sedela na stoličke Tsunade. Keď ich zbadala zúžili sa jej zreničky. " Sasuke U..uchiha?" vykoktala zo seba. "Sakura ako sa ti ho podarilo chytiť?" "On sem prišiel dobrovoľne. Ale pre istotu som ho zviazala" "Tsunade-sama chcel by som sa vrátiť do Konohy." "Môžeš sa vrátiť. Ale prvé 3 mesiace ťa musí niekto strážiť. Sakura ujmeš sa toho? Zhodou okolností si veliteľka ANBU jednotiek." "Hai" "Môžete ísť" Vydali sa späť domov. Cestou sa zastavili v Ichiraku kde ako predpokladali raňajkoval Naruto. Prisadli si k nemu. "Sasuke? Zašepkal ohromene. "Sasuke ty si sa vrátil" zakričal zo slzami v očiach a objal ho. "Teraz budeme znovu tím 7." Rozprávali sa až do noci. Potom sa však pobrali domov. Sakura hneď zaliezla do sprchy. Vyšla len v uteráku. Sasukeho našla sedieť v kuchyni za stolom. Len čo vošla zodvihol hlavu. "Poď ku mne" zašepkal. Poslušne k nemu pricupitala. Schúlila sa mu v náručí. Odniesol ju do postele a ...

Ráno sa Sakura zobudila ako prvá. Vyslobodila sa z jeho objatia a začala chystať raňajky. Zrazu ju niekto zozadu objal. "Ako si sa vyspala?" "Veľmi dobre" povedala s úsmevom. "Dáš si raňajky?" "Hai" Vtom však dnu vtrhol Naruto. "Sasuke, Sakura útočia na Konohu" kričal. "Kto?" "Kabuto a nejaký ninjovia zo zvučnej. Ponáhľajte sa. Bez vašej pomoci ich už dlho nezadržíme." Vybehli hore a rýchlo sa obliekli. Potom vyskočili z okna a náhlili sa bojovať. Sakura začala ihneď ošetrovať ranených. Bolo ich čím ďalej tým viac a ich zranenia boli čoraz vážnejšie. Už bola takmer bez čakry keď sa za ňou ozvalo: "Ty si tá mrcha kvôli ktorej ma Sasuke-kun opustil?" zakričala nejaká červeno-vlasá ženská. "Hai. Možno si už pre neho nebola dobrá" dodala s úškrnom. "Aby bolo jasné Sasuke-kun je iba môj." "Prestaň o ňom hovoriť ako o veci. A kto vlastne si?" "Karin. Tá ktorá ťa teraz zabije." Rozbehla sa na Sakuru s kunaiom v ruke ktorá sa jej bez problémov vyhýbala. Po chvíli ju to už prestalo baviť. Rozhodla sa že na Karin použije svoje nové jutsu. Spravila pár pečatí a premenila sa na okvetné lístky sakury. Bola ľahká ako pierko. V ruke mala katanu. Najprv jej spravila iba drobné zranenia, no potom pritvrdila. Nakoniec ju bodla do srdca. Porazila ju. Otočila sa a uvidela ako Sasuke bojuje s Kabutom. Vyhrával. Zrazu sa do jeho ramena zabodla kunai. Pozrela sa tým smerom. Na Sasukeho sa vrhalo 10 ninjov. Sakura využila to málo čakry čo jej zostalo na vodné jutsu. Všetkých zabila. Kabuto sa rozzúril. Zaútočil na ňu, no ona si ho nevšimla. "Sakuraaa" zakričal Sasuke. Obrátila sa. Z hrôzou sa pozerala ako sa jej nepriateľ nebezpečne približuje. Zavrela oči. Čakala na bolesť. Ale keď ani po 2 minútach neprišla prinútila sa otvoriť oči. To čo uvidela jej vyrazilo dych. Pred ňou stál Sasuke tvárou k nej. Pery sa mu roztiahli do bolestného úsmevu. Vykašlal krv. Katana mu prepichla brucho. "Sasuke" zašepkala cez slzy. Podlomili sa mu kolená a padol k zemi. Rýchlo ju z neho vytiahla. Rana bola veľmi vážna. Možno až smrteľná. Na nič nečakala. Začala ho ihneď liečiť, no mala málo čakry. Použila ju už skoro všetku no rana sa nie a nie zaceliť. "Sasuke, vydrž to, prosím. Zostaň tu so mnou. Neopúšťaj ma" plakala. "Sa..sakura už pri...prišiel môj čas" zašepkal. "Nie, nemôžeš takto hovoriť. Uzdravíš sa. Ty to zvládneš. "Nie Sakura. Nechaj ma prosím ťa odísť. Milujem ťa." Znovu vykašlal krv. Z posledných síl ju pobozkal. Bol to ich najvášnivejší, najdlhší a aj posledný bozk. "Milujem ťa, Sasuke." Usmial sa. "Nebuď pre mňa smutná. Moje srdce ti vždy patrilo, patrí a aj bude patriť." Teraz sa jej už slzy liali prúdom. Pritúlila sa mu na hruď a on ju posledný krát pobozkal do vlasov, ktoré tak veľmi voňali po čerešni. "Zbohom Sakura" zašepkal. Naposledy vydýchol a jeho srdce navždy prestalo biť. "Niééééééé" hystericky sa rozplakala. Vyrušil ju tichý chechot. Zodvihla hlavu. Skláňal sa nad ňou Kabuto a uškŕňal sa. "Vy dve hrdličky, teda teraz už iba jedna." "Tyyyy" zavrčala a zaútočila. Nevedela kde sa v nej nabrala toľká sila. Rýchlo mu vrazila mu katanu do srdca. Úsmev mu zamrzol na perách. Klesol k zemi s prekvapeným výrazom na tvári. Posledné čo videla pred tým ako sa jej zavreli oči bolo ako k nej uteká Naruto s Hinatou. Potom upadla do hlbokého bezvedomia.

SAKURA
Zobudila som sa v nemocnici popripájaná k všelijakým prístrojom. Spomenula som si na boj. Z očí mi vytryskli slzy. "Sakura-chan, už si hore" začula som ako na mňa Naruto kričí, no vôbec som ho nevnímala. Cítila som len nekonečnú bolesť nad stratou milovaného človeka. Počula som ako ma Hinata upokojuje, ale márne. Nič mi nepomohlo. Po čase som sa začala utápať v bolesti ktorá bola ešte silnejšia ako pre tým. Bolesť z toho že som nemohla žiť s človekom ktorého som milovala. Ktorého som nevedela zachrániť. Ktorý mi umrel pred očami. Od toho boja uplynuli už 3 mesiace, no nič sa nezmenilo . Bolesť neustúpila ani nezoslabla. Niekedy mám pocit že moje srdce umrelo spolu s ním. Srdce , ktoré odjakživa patrilo iba jemu.

Zostala som zamĺknutá. Kamaráti ma volali von, ale ja som nešla. Nemohla som. Všetko mi ho pripomínalo. Znova som sa začala naplno venovať misiám. Stala sa zo mňa neľútostnou kunoichi , ktorá nosí na rukách krv. Nikdy , keď som sa chystala niekoho zabiť som neprejavila známky citu, ľútosti či lásky.

Raz večer si ma zavolala hokage. "Sakura, mám pre teba nebezpečnú misiu. Pôjdeš so svojimi dvoma spoločníkmi hľadať sídlo Akatsuki." "Hai, hokage-sama." Otočila som sa a chystala sa odísť, keď vtom povedala: "dávaj si na seba pozor, Sakura." Len som prikývla a vyšla z jej kancelárie.

Ráno ma už pri bráne čakali Tenten a Neji. "Ohayo, Sakura-chan" pozdravila ma Tenten s úsmevom. "Ohayo" tiež som sa pokúsila o úsmev, no nebol moc presvedčivý. "Poďme" ozval sa Neji. Obidve sme prikývli a vydali sa za ním. Po niekoľkých hodinách sme si spravili prestávku aby sme sa naobedovali. Neji išiel po vodu, zatiaľ čo mi dve sme zbierali drevo na oheň. "Aha, koho to tu máme." Povedala neznáma osoba, ktorá vyšla z kríkov. Za ním sa objavil ďalší. Postavili sme sa do bojovej pozície. V tej chvíli sa vrátil Neji. Len čo nás zbadal bolo mu všetko jasné. Vytiahol kunai a začal sa boj. Spolu s Tenten sa vrhli na tú dvojfarebnú rastlinu. Mne zostal ninja s oranžovou maskou. Bol to Uchiha, tým som si bola istá, pretože som zazrela sharingan. Netrvalo dlho a začala som prehrávať. Síce ten chlap vyzeral ako idiot, ale bol neskutočne silný a rýchly. Zrazu som zacítila ostrú bolesť v hrudi. "Sakura" vykríkla Tenten. Naši protivníci sa iba uškrnuli a zmizli. Moji spoločníci ku mne rýchlo pribehli. Obaja sa nado mnou skláňali. Ich slzy dopadali vedľa mňa do trávy. "Sakura, vydrž. Hneď ťa vezmeme do nemocnice. Uzdravíš sa" vzlykla Tenten. "Nie, už nadišiel môj čas. Konečne ho znovu uvidím." Vykašlala som krv. "Povedzte Tsunade že som ju mala rada ako matku, ktorú mi bez problémov nahradila. Potom Hinate, že bola tá najlepšia kamarátka a Narutovi nech za mnou nesmúti. Povedzte im že ich nikdy neopustím. Že na nich nikdy nezabudnem." Zavrela som oči. Rozprávanie bolo pre mňa príliš namáhavé. Chcela som ich znovu otvoriť, keď vtom som zbadala svetlo. Jasné , teplé svetlo. A v ňom stál on. Podával mi ruku a usmieval sa. Usmiala som sa tiež. Naposledy som vydýchla. Moje srdce , ktoré bilo len pre jedného človeka navždy stíchlo. Podala som mu ruku a spoločne sme vstúpili do svetla.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama