Mesačný tieň 5

4. června 2013 v 17:59 | Aimi |  Mesačný tieň
Po dlhom čase pokračovanie :) chcela som ho pridať už včera, ale nestihla som to dopísať. Tak to dávam dnes.


"Ach" povzdychnem si a snáď už po stí raz si prečítam Aaronov list, ktorý včera večer prišiel. Píše v ňom, že ho to veľmi mrzí, ale že sa vyskytli nejaké problémy, preto sa pár dní zdrží.

"Čo budem dovtedy robiť?" zaskučím. "Zatiaľ je preč necelé dna dni a ja som už teraz unudený na smrť." Prevalím sa na bok a objímem vankúš. Veľmi mi chýba. Za tú chvíľu čo som tu, som si zvykol na jeho prítomnosť. Je mi tu samému smutno. Ráno sa sám zobúdzam v posteli, sám sedím v jedálni za tým obrovským stolom, sám sa prechádzam po hrade.
Zrazu ma napadne spásonosná myšlienka. Čo keby som sa trochu poprechádzal po vonku? Veď povedal, že sa tu môžem voľne pohybovať. Nadšene vstanem a vybehnem z izby. Prebehnem po chodbách ako namydlený blesk. "Pane? Deje sa niečo?" začujem prekvapenú slúžku. "Nie, všetko je v poriadku." zakričím späť a bežím ďalej.

Konečne vybehnem von. Zhlboka sa nadýchnem čerstvého studeného vzduchu, ktorý ma až zaštípe v pľúcach. Poobzerám sa okolo seba. Podo mnou sa rozprestierajú široké schody vedúce do záhrady. Pomaly po nich zídem pričom obdivujem krásu ich detailov. Sú nádherné. A celkovo, celý tento zámok musel by svojho času úžasný. Škoda, že sa oň nikto nestará. Len nad tým pokrútim hlavou.

Otočím sa a vydám sa do záhrady. Nie je na tom o nič lepšie. Sochy aj fontány sú obrastené popínavým brečtanom. Všade naokolo sú len uschnuté kvety a mŕtve stromy. Zmocní sa ma úzkosť. Celé toto miesto ju vyžaruje. Zachmúrene zodvihnem hlavu k oblohe. Márne čakám na teplé lúče slnka, ktoré by ma pošteklili na tvári. Mohutné hradby čiernych mrakov ich uväznili a skryli pred svetom. Už sa chystám na odchod, keď zrazu začujem jemnú, tklivú pieseň, ktorá vychádza z tajomných tieňov lesa. Ako v tranze sa vyberiem za ňou. Cítim, že čím bližšie som, tým má nado mnou väčšiu moc. Len čo vkročím do lesa do nosa mi udrie známa vôňa. Každí sval v tele sa mi rozbrní a ja mám chuť začať tancovať. Môj mozog je zastrený tajomným oparom, ktorý pieseň vytvára. Šťastne sa rozosmejem. Niekde vo mne sa rozhorel plameň. Teplo z neho cítim v každej bunke svojho tela. Srdce sa mi rozbúši tak silno, až mám pocit, že mi vyletí z hrude. Obleje ma príval radosti. Vyzujem si topánky a bosými nohami sa dotknem orosenej trávy. Okolím sa rozoznie môj smiech. Je to úžasné. Moje telo sa samo od seba roztancuje. Cítim každý strom, rastlinu i zviera. Ich myšlienky a pocity mnou prúdia ako tisíce potôčikov. Spájajú sa do obrovskej rieky, no aj tak viem rozoznať každučký z nich.

Bezmyšlienkovo sa rozbehnem hlbšie do lesa. Vôbec ma nenapadne si dávať pozor, alebo sledovať cestu. Nie som schopný normálne uvažovať. Bezstarostne tancujem okolo stromov a spievam im piesne. Akurát prechádzam okolo starého dubu, keď začujem jeho naliehavý šepot. Zastavím sa a pomaly sa k nemu priblížim. Ruku položím na jeho hrubú kôru. V mojom vnútri akoby vybuchla bomba pocitov. Chvíľu mi trvá kým sa z toho spamätám. "Utekaj! Odíď!" zašepká vystrašený hlas. "Rýchlo!" zhíkne. Vtom začujem rev divého zvieraťa. Trhnem sebou. Všetka eufória zo mňa razom opadne. Teplo, ktoré ma obklopovalo nenávratne zmizne a ja si konečne začnem uvedomovať situáciu. Znovu sa to ozve, ale tentokrát omnoho bližšie. Nelením. Okamžite sa rozbehnem preč. Aj keď utekám ako najlepšie viem, rozzúrené zviera ma aj tak dobieha. Otočím sa. Pár metrov od seba zbadám obrovského medveďa. Srdce mi vynechá niekoľko úderov. Ako v spomalenom filme vidím ako sa potknem o koreň vytŕčajúci zo zeme a letím k zemi. Snažím sa čo najrýchlejšie vstať, ale nie je mi to nanič platné, lebo krátko nato opäť padám dolu pod váhou jeho ťažkej laby. Cítim ako sa mi jeho ostré pazúry zarývajú do mäsa. "Toto je môj koniec." pomyslím si. Obraz mi pred očami začne plávať. Snažím sa udržať pri vedomí. Chvíľu urputne bojujem, no nakoniec ma aj tak obklopí tma.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Lili Lili | 5. června 2013 v 20:29 | Reagovat

Dúfam, že čo najrýchlejšie pridáš ďalší diel. Je to úžasná poviedka. A táto kapitola je plná napätia a prekvapení. Mám strach o Saburu. Tak šup šup a pridaj nový diel. Neviem ako vydržím to čakanie :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama